Tolerancia – odjakživa netolerovaná

Autor: Patrícia Voľanská | 25.3.2016 o 13:57 | Karma článku: 2,69 | Prečítané:  191x

Na sklonku nevľúdnej nálady Európanov po bruselských či parížskych útokoch, kedy strach cítiť nie menej v nádychu ako vo výdychu Zeme, sa populácia zamýšľa nad nezmyselnosťou tragédií zapríčinených nerešpektovanou intoleranciou.

Sme tak prepchatí nenávisťou, že zabúdame na princíp ľudského fungovania. Podľa známeho amerického psychológa a filozofa, Abrahama Harolda Maslowa, hneď po uspokojení základných fyziologických potrieb, človek musí do svojho povedomia absorbovať pocit bezpečia a istoty, inak by ďalej nemohol pociťovať lásku, uznanie, prestíž alebo sa sebarealizovať. Domnievam sa, že druhá priečka pyramídy hodnôt je čoraz väčšmi zatieňovaná potrebou neznášanlivosti, nerešpektovaním dištinkcií, ba dokonca pocitom nadradenosti jedného národa nad druhým. Liberálne postoje síce propagujeme, ale nepridržiavame sa ich. Nevyhnutnosťou nielen dnešných dní je neprestať rešpektovať netolerantných, (pretože sami by sme sa stali netolerantnými) ale hľadať schodné východisko pokračovania vývoja vraj doposiaľ najcivilizovanejšej generácie.

Predstavujem vám giganta 18. storočia, osobnosť snažiacu sa presadiť princípy objektívnej tolerancie, mieru a justičnej spravodlivosti, Françoisa – Marieho Aroueta, známeho pod pseudonymom Voltaire. Podľa F. Nietzscheho -  „najväčší osloboditeľ ľudstva“ a podľa vyjadrenia J. J. Rousseaua: „Voltaire je najväčším géniom našich čias“, sa  filozof dejín neradí k bežným smrteľníkom napriek tomu, že sa nestal právnikom na základe želania svojho otca. Francúzsky osvietenský spisovateľ sa od detstva vyhradzoval voči absolutistickej vláde kráľov krajiny galského kohúta, kvôli čomu začal písať kruté ironické pamflety, začo bol uväznený v Bastile, kde prijal meno Voltaire. Po prepustení na slobodu sa v roku 1725 dostal do slovnej potýčky s rytierom Rohanom-Chabatom, ktorý ho prenechal svojim sluhom zmlátiť palicami. Tu Voltaire opäť raz pocítil nekorektnosť justičného pojednávania a po štrnástich dňoch v zajatí Bastily vycestoval do Anglicka, kde radikálne zmenil svoje stanovisko po uvedomení si stavovských rozdielov. Po návrate do svojej rodnej krajiny napísal vrcholné dielo Filozofické listy obsahujúce riešenia na pohľad neriešiteľnej despotickej situácie vo Francúzsku. Podľa tejto práce by sme nemali bezhranične špekulovať, ale osvojiť si princípy tolerancie tvoriace základ spolužitia medzi občanmi. Tvrdo pracoval na tom, aby neboli nespravodlivo odsúdení nevinní ľudia, zdôrazňoval prezumpciu neviny, podieľal sa na zrušení mučenia a zmiernení trestov.
 „Tolerancia je rovnako potrebná v politike ako v náboženstve.“
Neustále kritizoval cirkevný fanatizmus. V náboženstve sa riadil deizmom – Boh síce stvoril svet, no po jeho vzniku doňho už viac nezasahuje, človek ho rozumom spoznáva a mení. Ustavičný rozpor s predstaviteľmi cirkevnej a svetskej moci sa teda tiež považovali za dôvod Voltairovho zadržania.

„Základným zákonom všetkých národov je sloboda, ona je jediným zákonom, proti ktorému sa nedá nič predpísať, pretože je to zákon prírody.“
V praxi bojoval za osvietenstvo, slobodu myslenia, presadzoval pacifizmus, keďže vojnu pokladal za nedôstojnú hrôzu pre človeka. Bol presvedčený, že znížený počet stavu armád znamená pokles množstva vyostrených konfliktov. Voltairova snaha o svetovú toleranciu a mier sa v priebehu posledného roka života velikána filozofie menila na pesimistické myšlienky. Veril v prirodzenú dobrotu človeka, čo sa aj dnes javí ako neprebývajúci pojem. Do posledného výdychu bojoval za myšlienky tolerancie považujúce za správne. Jeho idey sa však tragicky pozmenili a stali sa základom Veľkej francúzskej revolúcie, čo by podľa svojich mierových úvah o nenásilnej reforme asi len ťažko dokázal absorbovať.

Voltairova filozofia je dnes veľmi aktuálna práve pri posledných udalostiach, pretože sme sa nechali ovplyvniť masou obklopenou hnevom, zhrozením a zdesením, radšej pritakávajúcou násiliu ako hľadajúcou pochopenie. Nevyhnutnou tichou zbraňou zmeny je prisvojenie si tolerancie.    

„Nesúhlasím s tým, čo hovoríš, ale do poslednej kvapky krvi budem brániť tvoje právo povedať to.“
- François-Marie Arouet, Voltaire

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

DOMOV

Lekári neurčujú správne príčinu smrti. Pochybili až v štvrtine

Príčina sa stanovuje na základe obhliadky a dostupných informácií.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?